Turínska Stará dáma patrí, nepochybne, medzi najslávnejšie výkladné skrine talianskeho futbalu. Inak tomu nebolo ani krátko po začiatku 21. storočia. Rok 2003 bol jasne v jeho réžii, keď nazbieral 73 bodov v 33 stretnutiach. AC Miláno zaostalo o výrazných jedenásť bodov, pričom odohralo rovnaký počet zápasov. Juventus sa v sezóne 2001/02 tešil z majstrovského titulu a rovnaký cieľ ostal aj pre nasledujúci ročník. Ambície boli naplnené najmä vďaka výkonom z druhej polovice sezóny. Turínsky klub sa rozbiehal o čosi pomalšie, no v priebehu januára zvládol všetky tri naplánované ligové duely, február prešiel s 3 víťazstvami a jednou remízou, čo ho usadilo na čele tabuľky. S blížiacim sa koncom sezóny začali výkony Juventusu pokrivkávať. Náskok však už bol takmer neohroziteľný, čo vydržalo až do záveru. Jasná dominancia na domácom fronte dovoľovala poškuľovať aj po európskych métach. Stará dáma vyradila oboch španielskych gigantov v Champions League a finále v Manchestri bolo čisto talianskou záležitosťou. Po bezgólovej remíze s AC Milánom musel rozhodovať až penaltový rozstrel, v ktorom boli úspešnejší Milánčania. Juventus sa teda musel uspokojiť len s talianskym titulom a zvýšenou ambíciou pre ďalší ročník. Ten sa začal veľmi dobra a skončil tragicky. Turínčania v prvých desiatich zápasoch neprehrali. Len dvakrát sa zrodila remíza a v tabuľke sa držali veľmi vysoko. Kalendárny rok 2003 mal teda príjemné pokračovanie, ktoré bolo pretrhnuté dvomi prehrami v rade. Postarali sa o ne Inter Miláno a Lazio Rím. V priebehu decembra stihli bianconeri rozbehnúť ďalšiu sériu zápasov bez prehraného duelu. Tá sa udržala až do februára, ktorý do nášho výberu už nezapadá. Kalendárny rok 2004 začal v réžii koncov a vypadnutí. Taliansky veľkoklub sa rozlúčil s Ligou majstrov, národným pohárom a boje v Serie A zakončil tretím miestom.