Prvého afrického šampionátu (v roku 1957) sa zúčastnili štyri krajiny, od roku 1963 ich už hralo šesť a od roku 1968 bol počet krajín rozšírený o ďalšie dve. Ročník 1978 bol druhýkrát v histórii organizovaný Ghanou a domáci tím ním prešiel ako nôž maslom. Ghanskí futbalisti patrili medzi najväčších favoritov a v základnej skupine nespoznali premožiteľa. V prvom kole zdolali Zambiu 2:1 a v priamom súboji o prvenstvo remizovali s Nigériou 1:1. Keďže bolo viac než pravdepodobné, že o víťazovi skupiny A bude rozhodovať skóre, Ghana vletela na Hornú Voltu naozaj neohrozene. Do vedenia sa dostala už v tretej minúte a do hodiny viedla rozdielom triedy. Keďže Nigéria s Hornou Voltou len remizovala, Ghančania skončili na bezpečnom prvom mieste. Vo vyraďovacej fáze už brankár Joseph Carr neinkasoval. V zápase s Tuniskom Čierne hviezdy vyhrali 1:0 a finálový zápas proti Ugande zvládli výsledkom  2:0. Najlepší traja strelci turnaja boli ghanskí futbalisti, čo len potvrdzuje nadvládu domáceho výberu. Z piatich zápasov vyhral štyri a raz remizoval. Pritom si udržal skóre 9:2. Za úvodných 11 ročníkov Ghana odohrala päť finálových zápasov, z toho dva na domácej pôde. Do roku 1978 si pripísala tri majstrovské tituly a odvtedy už len jeden. V jej kádri sa za posledné roky pritom objavovali hráči ako Stephen Appiah, Hans Sarpei, John Mensah, Samuel Kuffour alebo Kwadwo Asamoah. Na absolútny vrchol však dokázali vystúpiť len v 70. a 80. rokoch. Vtedy sa Africkému poháru veľká pozornosť na starom kontinente nevenovala a väčšina hráčov bola z domácich súťaží. Z ghanského výberu v roku 1978 okúsil až neskôr európsky futbal Karim Abdul Razak.