Ukážkovým príkladom „one hit wondera“ je kanadský pravý krídelník Blair MacDonald, ktorý bol súčasťou tímu s Wayneom Gretzkym, Markom Messierom, Jarim Kurrim alebo Paulom Coffeym. Na rozdiel od týchto legiend však MacDonaldova sláva trvala len veľmi krátko. Pôvodne bol vydraftovaný LA Kings, ale priestor nedostal a zapadol až v Edmontone. Počas prvých troch sezón vo WHA nedokázal pokoriť 50-bodovú métu. Krátko pôsobil aj v Indianapolise a do Edmontonu sa vrátil pred sezónou 1977/78. Svoju bodovú produktivitu z roka na rok zvyšoval, vďaka čomu celkom stabilne patril medzi najproduktívnejšiu trojicu v mužstve. Ročník 1979/80 bol najslávnejším v jeho celej profesionálnej kariére. Blair MacDonald nazbieral v 80 zápasoch zákaldnej časti 94 kanadských bodov, pričom 46krát sám rozvlnil sieť. Hoci ide o fantastický zápis, v danej sezóne stačil „len“ na desiate miesto v tabuľke ligovej produktivity. Tej dominoval jeho spoluhráč Wayne Gretzky. Napriek týmto dvom hviezdam Edmonton absolútne nepatril medzi ligovú špičku. Ako štvrtý tím divízie síce do play-off postúpil, no už v prvom kole skončil na štíte Philadelphie Flyers. Keďže hviezdne pravé krídlo bolo každým rokom produktívnejšie, tréner Glen Sather mal od neho veľmi vysoké očakávania. 43 bodov v 51 stretnutiach vôbec nie je zlou vizitkou, no väčšiu dôveru dostali mladší hokejisti na jeho poste ako Jari Kurri alebo Glenn Anderson. Kanaďan bol vytlačený z elitnej formácie a v posledný možný deň tradeov bol pustený do Vancouveru Canucks. Pre Oilers sa toto rozhodnutie ukázalo ako správne, keďže v 80. rokoch zozbierali päť Stanley Cupov. Naopak, MacDonaldova kariéra stratila tempo, ktoré mala práve v Alberte. Ako vancouverský hráč sa nenakopol ani v nižších súťažiach a v roku 1984 na svoju kariéru v NHL zarezignoval. Spoznal hokejové podmienky vo Viedni, v Innsbrucku a po troch rokoch zavesil korčule na klinec. Práve v Rakúsku okúsil aj trénerský chlebík, časom sa dostal na lavičku v International Hockey League, no v roku 2005 vo Villachu nechal definitívne hokej hokejom. Celkovo v najprestížnejšej zámorskej súťaži odohral 219 duelov, no skutočnou hviezdou bol len veľmi krátko.