Keď v roku 1966 vstupoval Bobby Orr do NHL, jeho obľúbená pozícia obrancu bola vnímaná vcelku konvenčne. Si obranca, tak bráň. To zahŕňalo len klasické rozrážanie útokov súpera a tvrdá hra v oblasti blízko bránkoviska. Orr však priniesol revolúciu. Zmenil ponímanie obrany, najmä kvôli jeho obrovskej rýchlostnej kapacite, keď je dodnes považovaný za jedného (ak nie toho úplne naj) z najrýchlejších korčuliarov, ktorí kedy brázdili kanadsko-americké ľady. V čase Orrovho pôsobenia sa mu rýchlostne nemohli vyrovnať ani útočníci. Nielenže bol rýchly, Bobby dokázal vo svojej rýchlosti predvádzať nepredvídateľné pohyby, ktoré nechávali jeho súperov len lapať po dychu. Ako prvý obranca v histórii tak bol z pozície obrancu zodpovedný za tvorbu hru svojho tímu a zároveň bol z pozície obrancu hlavným kanonierom svojho tímu. A Orrovi táto pozícia sedela. Dvakrát sa stal držiteľom Art Ross Trophy pre najlepšieho strelca ligy, čo nemá obdoby ani dnes. Darilo sa mu však aj v úlohách, ktoré sú náplňou práce obrancov. Orr bol totiž osemnásobným držiteľom Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu a 3 krát bol zvolený za najužitočnejšieho hráča ligy. Orr priniesol do NHL nové poňatie prototypu obrancu, ktoré vydláždilo cestu pre hráčov ako je napríklad náš Ľubomír Višňovský. Nebyť Orra, 178 centimetrov vysoký obranca by do NHL nikdy nemohol preniknúť.