Do plejády všetkých tých pamätných výhier musíme zaradiť aj jednu prehru. Prehru, ktorú si budeme pamätať ešte niekoľko rokov. A nie kvôli tomu, že by sme v zápase vybuchli, to určite nie. Ide o prehru so cťou, prehru, v ktorej sme spôsobili najväčšiemu favoritovi a jednému z najkvalitnejších hokejových družstiev hokejovej histórie, potenie až v zadnej časti tela. Jednoznačný outsider zápasu semifinále olympijských hier 2010, Slovensko, prehrávalo v polovici zápasu už 3:0 a zdalo sa, že svoj finálový sen môže zahrabať niekde do piesku. No tím, ktorý sme mali k dispozícii ukázal, že ani pred Kanadou sa mu netrasú kolená. V záverečnom tlaku našich pri stave 3:2 mohol brankár Luongo ísť priamo zo štadióna zapáliť do kostola sviečku, lebo toľko šťastia ako mal pri šanci klubového spoluhráča Pavla Demitru, nemal ešte asi nikdy. Kto vie, ako by Kanada na turnaji skončila, keby sme dokázali vyrovnať a poslať zápas do predĺženia. Nepodarilo sa, no výkon z tretej tretiny tohto zápasu ukázal, že slovenský hokej patril aj v roku 2010 k absolútnej svetovej špičke. Aj keď sa našim nakoniec nepodarilo získať vo Vancouvri medailu, čo mnohí ľutujú dodnes, výkonmi opäť prebudili spiace hokejové Slovensko a odohrali zápasy, navždy vryté do pamäte fanúšikov. 

Hokejová reprezentácia Slovenska:
Halák – Meszároš, Chára, Višňovský, Štrbák, Jurčina, Sekera – Marián Hossa, Demitra, Kopecký – Pálffy, Stümpel, Gáborík – Zedník, Handzuš, Šatan – Radivojevič, Cibák – Marcel Hossa