Po zlatom úspechu v roku 2002 sme cestovali na šampionát do Helsiniek ako jeden zo spolufavoritov na zlato. Po tom, čo nám vďaka výbornému postaveniu v rebríčku IIHF boli pridelení do základnej skupiny Nemci, Ukrajinci a Japonci, sme bez problémov postúpili do osemfinálovej skupiny so skóre 22:5 z troch zápasov. Aj v tej pokračovala naša krasojazda, keď sme nakladali Fínom 5:1 a Rakúšanom 7:1. Ani remíza s Čechmi v pomere 3:3 nás nepripravila o prvú pozíciu pre štvrťfinále. V ňom sme zdolali Švajčiarov po klasickom boji 3:1 a v semifinále nás čakali Švédi. Tí nabudení faktom, že sme ich pred rokom porazili na ich domácej pôde a zničili zlatý domáci sen, dali do zápasu všetko a poslali nás do boja o bronz, v ktorom sme vyzvali Čechov po ich porážke od Kanady v pomere 4:8. Reči o komplexe z českého mužstva naši hráči od začiatku popierali a do súpera sa pustili s veľkým hladom po víťazstve. Odmenou bola bronzová medaila a skompletizovanie medailovej zbierky zo šampionátov v rozmedzí rokov 2000-2003. Na radosti nezmenil nič ani fakt, že česká strana sa oslavám výhry tzv. malého finále vysmievali. Cenný kov bol doma.

Hokejová reprezentácia Slovenska:
Ján Lašák - Švehla, Suchý, Višňovský, Štrbák, Lintner, Milo, Majeský, Čierny - Šatan, Demitra, Bondra - Pálffy, Stümpel, Zedník - Országh, M. Hlinka, Nagy - Radivojevič, Kapuš, Sejn