Jedným z našich najtradičnejších súperov v ťažkých zápasoch na vrcholných podujatiach je reprezentácia Švédska. Najpamätnejší zápas s týmto súperom sme odohrali ešte v roku 2002 práve na ich pôde. Po sklamaní z olympijských hier v Salt Lake City, sa v slovenskej zostave na šampionáte objavila väčšina našich vtedajších hokejových hviezd. Tie nám zabezpečili infarktový postup cez Kanadu vo štvrťfinálovom zápase, aby následné semifinále niekoľkokrát zastavilo dych všetkým slovenským priaznivcom. Viac ako 10 000 priaznivcov v hale Scandinavium  videlo od začiatku lepší hokej od domácich hokejistov vedených Näslundom, najlepším strelcom ročníka 2001/2002 v NHL. Po úvodnej tretine sme so Švédmi prehrávali po góle Axelssona 0:1. Aj v druhej sme ťahali za kratší koniec a po góle v 32. minúte to vyzeralo, že sa po dvoch rokoch do finále nepozrieme. A to najmä vtedy, keď v 14. minúte druhej tretiny putoval na trestnú lavicu Vlado Országh a švédsky tlak narastal. Práve naskočenie z trestnej lavice však bolo pokynom na obrat. Pálffy našliapnutého Országha poslal do samostatného úniku a ten brankára Sala prekonal. Zvyšok duelu bol pomerne vyrovnaný, zdalo sa, že domáci tím už náskok udrží, no Tichý zabijak v drese Slovenska opäť zaúradoval. V predposlednej minúte duelu Šatan vyrovnal na 2:2 a na oba tímy čakalo predĺženie. Tlak Švédov v ňom sme ustáli len vďaka neskutočným zákrokom Jana Lašáka a bol to práve Lašák, kto vďaka nazbieranému sebavedomiu priviedol v samostatných nájazdoch Slovensko k postupu do vytúženého finále. Asi neexistuje napínavejší scenár ako postúpiť do finále majstrovstiev sveta ako ten, ktorý sme predviedli v roku 2002. Aj vďaka tomu je tento zápas jeden z najpamätnejších v našej histórii.

Hokejová reprezentácia Slovenska:
Lašák - Višňovský, Hecl, Smrek, Lintner, Milo, Štrbák, Čierny, Bača - Pálffy, Stümpel, Bondra - Šatan, Handzuš, Bartečko - Országh, Ras. Pavlikovský, Nagy - Rób. Petrovický, Hlinka, Somík