Po lichtenštajnskej blamáži je slovenská reprezentácia v nezávideniahodnej situácii. Brazília v roku 2014 je skôr v rovine sci-fi a dvojstolička pod duom Griga-Hipp sa poriadne roztriasla. Kandidátom číslo 1 je v radoch verejnosti tréner MFK Košice, Ján Kozák. Hodí sa na miesto šéftrénera?

Tak, ako je kontroverzná osoba Kozáka, tak je kontroverzná prípadná spolupráca s futbalovým zväzom, má svoje plus i proti. Zhrňme si ich skôr, než sa zbrklo rozhodneme vo svetle neúspešného výsledku z minulého piatku.

K plusom treba zaradiť pevnú ruku, ktorú reprezentácia potrebuje a ktorú Kozák môže poskytnúť. V košickom klube prakticky bez výraznejších finančných možností vytvoril atraktívne hrajúci celok a vychoval niekoľko hráčov vhodných aj pre známejšie kluby, z ktorých najviac vyčnieva Matić z Benfiky. Slovenská reprezentácia po nemastnej-neslanej spolupráci dvoch trénerov potrebuje jednoznačné smerovanie, ktoré Kozák môže zabezpečiť. Kozák sa nebojí dať príležitosť mládeži, a tá k nemu vzhliada ako k autorite. Spomínaná kontroverznosť môže takisto zapracovat v prospech kádra. Do istej miery „mourinhovský“ trénerský prejav Kozáka môže odpútať pozornosť médií od tetovaní hráčov, či ich iných aventúr, keďže tréner Kozák svojou výbušnou povahou púta neustále pozornosť sám o sebe. Navyše, hráči, ktorí po MS 2010 v Juhoafrickej republike zabudli, čo je to hrať v reprezentačnom drese potrebujú pravdepodobne v kabíne počuť opäť zvýšený hlas, ktorý im po Weissovi evidentne chýba.K pozitívam, ktoré môže Kozák priniesť patrí aj atraktívny herný prejav, ktorý napríklad v Košiciach ľudí baví.

V angažovaní Kozáka je však niekoľko proti. Jeho búrlivosť by sa pravdepodobne zmiernila na reprezentačnej lavičke, no predsa len, tréner, ktorý v rámci slovenského futbalu nemal konflikt pravdepodobne len s kustódom Ličartoviec, môže byť neriadenou strelou, ktorá môže hocikedy vybuchnúť. Kozák je trénerom, ktorý v živote trénoval „len“ v Košiciach a nemá výraznejšie skúsenosti s „veľkým“ futbalom. Navyše, jeho práca s mládežou je výsledkom denno-denného styku a usmerňovania, nie nárazového stretnutia raz do mesiaca. S tým sa však musia vysporiadať všetci tréneri, prichádzajúci z klubovej úrovne.

Treba si uvedomiť, že reprezentáciu nezmení jeden človek. Hádzali sme vinu na najúspešnejšieho trénera v slovenskej histórii Weissa. Kritizovaný bol za svoju povahu. Zmenili sme prístup a nastúpili umiernení Hipp s Grigom. Teraz vinu nesú oni. Nie je však vždy vinný tréner, a preto ani od Kozáka nemôžeme očakávať zázraky. Nie je spasiteľom nášho futbalu.

V čase, keď je jasné, že reprezentácia na najbližší svetový šampionát nepostúpi, v čase, keď je asi na svojom historickom dne, v čase, keď potrebuje zdvihnúť hlas i morálku, v čase, keď jej meno neláka príliš veľký počet zahraničných trénerov, nie je angažovanie Kozáka najhorším nápadom. Tréner, ktorý úspešne pracuje s mládežou, ktorý vie mužstvu vtlačiť atraktívnu pečať a vie si v kabíne urobiť poriadok, zaslúži šancu. Môj názor je, ak ideme meniť trénerov,dajme Kozákovi šancu ukázať svoje schopnosti vo zvyšku kvalifikácie. Pokaziť nemôže nič. Vyskúšajme odlišný prístup a odlišný typ trénera. Ak už ani to nepomôže, budeme vedieť, že v tréneroch to nie je. Nestačil Weiss, nestačí Griga, ak nebude stačiť ani Kozák, Slovensko si konečne bude môcť uvedomiť, že nie tréner bojuje na ihrisku...