Hrdina finálového zápasu majstrovstiev sveta 2002 a najlepší strelec v histórii futbalových MS odohral 5 slávnych sezón vo farbách Realu Madrid s vyše stovkou zápasov. Ešte predtým však hral za Barcelonu. FC Barcelona sa v roku 1996 stala Ronaldovým druhým európskym klubom po holandskom PSV. Španielsky klub zaplatil 19 miliónov dolárov a dostal vďaka tomu prednosť pred Interom Miláno. Hneď v prvej sezóne Brazílčan zažiaril. V 47 zápasoch (v súčte všetkých súťaží) strelil 49 gólov. Pomohol Barcelone dostať sa do finále Pohára víťazov pohárov a vo finále strelil proti PSG jediný gól zápasu. Okrem toho Barcelona vyhrala Copa del Rey a v Supercopa de Espaňa zdolala Real Madrid. Až do sezóny 2008/09 bol jediným hráčom v histórii Primera División, ktorý dal v jednom ročníku viac ako 30 gólov. V spomínanom roku sa to podarilo 33gólovému Forlánovi. Toto všetko dokázal v priebehu jedinej sezóny a v lete 1997 prestúpil do milánskeho Interu, ktorého záujem neutíchol. V roku 2002 sa z Milána vrátil naspäť do Španielska. Priaznivcov Barcelony ale týmto návratom vôbec nepotešil. Hneď v sezóne 2002/03 hviezdny Ronaldo pomohol Realu k zisku majstrovského titulu a superpohára. Pri svojom debute sa blysol dvoma gólmi proti Alavésu a na štadióne Santiago Bernabéu si vyslúžil standing ovation. V sezóne 2003/04 mal Real namierené za treble, ale po zranení Ronalda vypadol v Copa del Rey aj v Lige majstrov a v lige nakoniec nezvládol boj s Valenciou. Z Madridu odišiel v roku 2007 a bol zaradený do najlepšej cudzineckej jedenástky v histórii klubu.