Jeden z najslávnejších dánskych futbalistov vo svojej kariére vystriedal štyri špičkové európske tímy, medzi ktorými nechýba FC Barcelona a Real Madrid. Po šiestich rokoch v talianskych kluboch Lazio Rím a Juventus Turín prišiel v roku 1989 do Barcelony. Hlavným dôvodom bol údajne Holanďan Johann Cruyff, detský idol Laudrupa, ktorý v tej dobe klub trénoval. Bol jedným z troch cudzincov, ktorí boli v lige povolení na jeden tím. Barca v tej dobe prežívala jedno z najslávnejších období. Jej atraktívny futbal bol prirovnávaný k Ajaxu Amsterdam v 70.rokoch, získala štyri majstrovské tituly v rade, vyhrala Európsky pohár, UEFA Superpohár, raz španielsky pohár a dvakrát španielsky superpohár. Michael Laudrup sa stal dvakrát najlepším hráčom Primera División. V roku 1993 prišiel do tímu Brazílčan Romário a keďže to bol štvrtý cudzinec, jeden musel mužstvo opustiť. Dánsky útočník sa dostal do konfliktu s trénerom Cruyffom, a tak čierny Peter ostal v jeho rukách. Možno práve nepriateľský koniec viedol Laudrupa k prestupu do Madridu ako istá forma odplaty. Proti tomu sa však Dán rázne bránil slovami, že sa nemá za čo revanšovať, pretože v Barcelone prežil krásne futbalové roky. V sezóne 1994/95 Real konečne zosadil Barcelonu z trónu. Vďaka tomu sa stal jediným hráčom v histórii, ktorý vyhral La Ligu päť rokov po sebe s dvoma rôznymi tímami. V Madride odohral iba dve sezóny, ale napriek tomu bol zvolený za 12.najlepšieho hráča v histórii klubu a zaslúžil si aj účasť v prestížnej najlepšej jedenástke cudzincov Realu Madrid.