Zaradiť 34-ročného slovenského reprezentanta do nášho rebríčka je pomerne kontroverzné rozhodnutie, no vzhľadom k talentu, ktorý v sebe skrýva je Nagyova kariéra miernym sklamaním. Po pôsobení v Košiciach, Prešove a Michalovciach zahviezdil v sezóne 1997/1998 na MS „dvadsiatok“, v šiestich stretnutiach si na svoje konto pripísal rovnaký počet gólov ku ktorým pridal dve asistencie. Pred týmto jeho skvelým výkonom ho stihla organizovať organizácia Saint Louis Blues, ktorá ho draftovala v roku 1997 v siedmom kole z celkového 177. miesta. Hneď vo svojej prvej sezóne za morom preukázal svoj talent, keď v klube QMJHL Halifax Mooseheads si udržal v ročníku priemer dvoch bodov na zápas, keď v 63 stretnutiach pozbieral fantastických 126 kanadských bodov. Počas sezóny stihol reprezentovať slovenskú hokejovú reprezentáciu do dvadsať rokov na majstrovstvách sveta, kde pozbieral sedem kanadských bodov v šiestich stretnutiach a výraznou mierou sa tak podpísal pod zisk bronzovej medaily. Na konci sezóny bol vyhlásený najlepším nováčikom ligy, najlepším ofenzívnym hráčom – nováčikom ligy, stal sa členom All-star tímu nováčikov a so 71 presnými zásahmi bol aj najlepším strelcom súťaže. Zdalo sa, že Nagy má vďaka svojim skvelým výkonom vydláždenú cestu do NHL, v tíme „Bluesmanov“ sa však nikdy výraznejšie nepresadil a vedenie Saint Louis ho „dusilo“ na farme v AHL, kde patril medzi najlepších hráčov Worcesteru IceCats. V ročníku 2000/2001 bol vytrejdovaný so svojím krajanom Michalom Handzušom a ďalšími spoluhráčmi Jeffom Taffem a prvou voľbou v drafte do Phoenixu Coyotes za Keitha Tkachuka. Vo Phoenixe Coyotes prežil svoje najlepšie roky v zámorí. Spoločne s Mikeom Comriem a Shaneom Doanom vytvoril jednu z najnebezpečnejších formácií v Západnej konferencii, no začali ho brzdiť početné zranenia. Po neskorších angažmánoch v Dallase Stars a Los Angeles Kings sa so zámorským hokejom rozlúčil a podpísal kontrakt so Severstaľom Čerepovec, tímom KHL, ktorého dres obliekal dve sezóny. V najprestížnejšej európskej hokejovej súťaži sa mu však príliš nedarilo a v Rusku ho vyhlásili za najhorší nákup sezóny. Svoju kariéru sa tak snažil reštartovať vďaka pôsobeniu na Slovensku. Po dvoch dueloch v Prešove sa rozhodol odísť do Popradu, kde si na svoje konto pripísal vyše bod na zápas a po 24 dueloch odišiel do Švédska. V najvyššej švédskej hokejovej súťaži obliekal dres MODO Hockey. V 25 dueloch pozbieral 24 bodov, po sezóne zmluvu nepredĺžil a vrátil sa do Popradu, tentoraz ale obliekal dres tímu Kontinentálnej hokejovej ligy, HC Lev, počas sezóny prestúpil do bieloruského Minsku. V metropole Bieloruska jeho príchod znamenal len posilnenie pred play-off a tak v ročníku 2012/2013 sa Nagy vrátil do MODO, kde ale nedokázal nadviazať na svoje výkony a v 49 stretnutiach pozbieral 22 kanadských bodov. Aktuálnu sezónu začal v tíme vicemajstra z Košíc, kde exceloval. Jeho výkony nenechali chladným manažéra fínskeho Jokeritu Helsinki, ktorý ho priviedol do svojho tímu a tento krok určite neoľutoval. Nagy sa okamžite zaradil medzi najlepších hráčov budúcoročného účastníka KHL a s priemerom 0,94 bodov na zápas mu v tejto štatistike patrila druhá priečka vo fínskej Liige.

Slovenský krídelník sa môže popýšiť bohatými skúsenosťami z viacerých popredných líg. Jeho potenciál však jasne prevyšoval Európu, Nagy mohol mať v súčasnosti pred sebou pokojne ešte niekoľko veľmi dobrých sezón v NHL, kde napokon aj vinou zranení odohral 435 stretnutí, v ktorých zaznamenal veľmi solídnych 311 kanadských bodov.