Jedným z najväčších úspechov československého futbalu je pôsobenie na MS 1934. V Mussoliniho Taliansku sa Československo predstavilo ako nie veľmi favorizovaný tím. Tím bol zložený prevažne z hráčov Sparty a Slavie a ani doma sa mu príliš neverilo. Dokonca do Talianska necestoval ani hlavný tréner, väčšina hráčov si pribalila len zubnú kefku, očakávali rýchly návrat domov. Ani úvodný duel šampionátu nevlieval priveľa optimizmu do československých radov. Nad podpriemerným Rumunskom vyhrali reprezentanti po slabom výkone len tesne 2:1. O góly sa postarali Puč a Nejedlý. Od toho zápasu sa však hra Československa zlepšila. Vo štvrťfinále sa tím okolo legendárneho brankára Pláničku musel vyrovnať s úvodným gólom Švajčiarska. Svoboda však vyrovnal už v 24. minúte. Krátko po polčase našich poslal do vedenia Sobotka, no Helvéti dokázali vyrovnať v 78. minúte. O štyri minúty neskôr však definitívne rozhodol Nejedlý a Československo bolo v semifinále. V ňom narazilo na Nemecko. Spriatelená krajina Talianska bola favoritom. Jeden z najlepších individuálnych výkonov československého futbalistu v histórii však podal Nejedlý, keď zaznamenal jediný hetrik turnaja. S piatimi gólmi sa neskôr stal najlepším strelcom turnaja. Československo postúpilo do finále po výsledku 3:1. V ňom narazilo na domáce Taliansko. Tempo hry určovali naši reprezentanti a keď v 76. minút vsietil gól Puč, zdalo sa, že svet spozná nečakaného majstra sveta. Švédsky rozhodca duelu však v závere pripustil blamá. Taliani sa zákernou a tvrdou hrou dostali na koňa. Pred zrakom Mussoliniho bola na štadióne neuveriteľná atmosféra. Taliani, ktorí pred turnajom naturalizovali troch Argentínčanov, vďaka gólu jedného z nich, Orsiho, v 81. minúte vyrovnali. Predlžovalo sa a v 95. minúte po akcii ďalšieho argentínskeho Taliana, Guaitu, sa k lopte dostal Angelo Schiavi a rozhodol. V závere už Československu nezostali sily na vyrovnanie. Svetová tlač i priaznivci v Československu však svojich reprezentantov vítali ako „zlatých chlapcov“.

Káder Československa: František Plánička, Josef Čtyřoký, Ladislav Ženíšek, Josef Košťálek, Štefan Kambal, Rudolf Krčil, František Junek, František Svoboda, Jiří Sobotka, Oldřich Nejedlý, Antonín Puč