Len o stupienok nižšie, za to o to prekvapivejšie a hlavne samostatne. Jediná šampionátová účasť slovenského futbalu v rámci samostatnosti, sa skončila pomerne úspešne. Na naše pomery rozhodne úspešne. Slovensko sa pri svojej premiére na turnaji dostalo do skupiny s Nový Zélandom, Paraguajom a Talianskom. Posledne dvaja menovaní mali byť jednoznačným favoritom skupiny, Slováci mali pomýšľať na tretie miesto, ak sa im podarí zdolať Kiwi tím z Nového Zélandu. Papierové predpoklady Slováci aj napĺňali, no v nadstavenom čase prišiel šok. Neubránený útok hostí, 1:1. Slovenské šance na postup razom padli na bod mrazu. Tým viac, keď v druhom zápase proti Paraguaju podali naši reprezentanti chabý výkon, po ktorom prehrali. Zaváhanie Talianska proti outsiderovi z Nového Zélandu, však našim dával teoretickú šancu na postup. V poslednom zápase sme však museli poraziť Taliansko. Úradujúceho majstra sveta. Nemysliteľné. Zverenci trénera Vladimíra Weissa však ukázali charakter. Zomkli sa a odohrali najlepší zápas v histórii samostatnej slovenskej futbalovej reprezentácie. Totálne zaskočili favorita a po výhre sa radovali zo šokujúceho postupu. V osemfinále narazili na Holandsko, neskoršieho finalistu. Hoci Holanďania diktovali tempo hry, Slováci hrozili z nebezpečných kontier. Po dvoch chybách v obrane sme prehrávali 2:0, v záverečnom tlaku však Weissovci niekoľkrát pohrozili. Gól z penalty prišiel už neskoro, no sympatický výkon proti jednému z najsilnejších tímov sveta, diváka musel potešiť. Snáď podobné momenty už čoskoro zopakujeme.