Do starej školy hráčov a trénerov patrí aj rodák z Toronta, Lou Angotti, ktorého snaha trénovať dopadla azda najbiednejšie zo všetkých zaradených mužov. Ako hokejista vymenil v NHL päť klubov a ľadové plochy v zamorí brázdil dve desaťročia. Okrem tej najkvalitnejšej súťaže sa objavoval aj v ďalších piatich. Počas sezóny 1973/74 sa stal hrajúcim trénerom St.Louis Blues, ale táto možnosť skončila pre klub neslávne. Šieste miesto v divízii, v tom čase to bola zároveň konferencia, na postup ďalej nestačilo. Krátko na to Angotti ukončil hráčsku kariéru a dostal Angotti šancu na reparát. Blues mu ponúkli možnosť trénovať tím už bez hráčskych povinností. Rozmysleli si to už po 9 zápasoch, z ktorých zaknihoval päť prehier. Kanaďan sa však rozhodol, že po tomto fiasku ešte neskončí a bude sa snažiť dokázať, že mu vodcovské, strategické a manažérske schopnosti nechýbajú. Za 4 sezóny pôsobenia v nižších zámorských súťažiach nazbieral veľmi negatívnu bilanciu. Napríklad v tíme Erie Blades v AHL mal otrasné čísla – 22 víťazstiev a 52 prehier. V sezóne 1983/84 dostal šancu od Pittsburghu Penguins. V jeho drese sa objavoval už počas hráčskej kariéry. V pozícii trénera sa jeho účinkovanie skončilo jednou veľkou katastrofou. Tučniaci boli najhorším tímom celej súťaže, čo bolo jasným impulzom, že Angotti by mal nechať trénovanie na pokoji. Zo 112 zápasov NHL v troch rozličných kluboch nazbieral 22 výhier, a preto sa rozhodol prijať radšej funkciu vo vedení. V Pittsburghu bol na rok vymenovaný riaditeľom oddelenia skautov a potom sa jeho meno z hokejového diania definitívne vytratilo.