Miesto v tomto nelichotivom rebríčku sa ušlo aj kanadskému bekovi Tedovi Harrisovi, ktorý absolvoval pestrú a bohatú kariéru v National Hockey League s piatimi Stanley Cupmi. Štyrikrát oslavoval v zlatej ére Montrealu Canadiens v 60. rokoch. Jeho spoluhráčmi v tej dobe boli napríklad Jean Beliveau alebo Henri Richard. Svoju zbierku potom rozšíril vo Philadelhpii, kde boli jeho spoluhráčmi Reggie Leach či Bobby Clarke. Po skončení slávneho hráčskeho pôsobenia sa však rozhodol ochutnať trénerský chlebík, pri čom pôsobil prinajmenšom zúfalo. Ponuka prišla z tímu Minnesota North Stars. Prvá sezóna je vždy veľmi náročná a Harris ju vôbec nezvládol. Jeho tím zaostal za play-off o 25 bodov, teda ešte výraznejšie ako rok predtým. Harris odvolaný nebol a dostal šancu na nápravu. Tá sa skutočne podarila, keď Minnesota obsadila v divízii druhé miesto, no účinkovanie vo vyraďovacej fáze malo len dvojzápasové trvanie. Ukončilo ho Buffalo. Vedeniu klubu začínala dochádzať trpezlivosť a v sezóne 1977/78 si len počkalo na prvú zámienku. Tá prišla už po 19 dueloch a rodák z Winnipegu bol prepustený. Zo 179 zápasov, v ktorých stál na lavičke North Stars, doviedli jeho zverenci k víťazstvu len 48, čo je veľmi zlá vizitka trénera. Po skončení pri tomto mužstve sa už nedohodol so žiadnym iným celkom a hokejovému životu dal definitívne „zbohom“.