Zrejme nikoho neurazíme, ak označíme Gretzkyho za najlepšieho hokejistu všetkých čias. Ako sa však hovorí, v najlepšom treba prestať. V roku 1999 bol zaradený do Siene slávy NHL, v roku 2000 ho medzi legendy zapísala aj IIHF. Číslo 99 sa vyradilo z prevádzky a viaceré mestá Ameriky, ktoré Gretzky ohúril, pomenovali po ňom ulice či parky. Od roku 2005 sa začali objavovať správy, že legendárny Kanaďan prijal pozíciu hlavného trénera Phoenixu Coyotes. Pôvodne obe strany tieto reči popierali, no nešlo o výmysel novinárov. V klube už mal predtým zakúpený podiel a prechod na lavičku bol celkom pochopiteľný. Lenže z lavičky to tomuto Kanaďanovi vôbec nešlo tak, ako na ľade. Kojoti sa za štyri roky jeho velenia ani raz nedostali do play-off a pravidelne sa radili medzi najslabšie celky súťaže.V sezóne 2006/07 dokonca skončil na absolútnom chvoste Západnej konferencie so stratou 29 bodov na play-off. Keď sa veci nezlepšíli ani v ďalších dvoch ročníkoch, Gretzky začal chápať, že trénovanie nie je ideálnou profesiou preňho. Z 328 zápasov, v ktorých Phoenix viedol, zažil len 143 víťazstiev a 185 prehrier. Zaradenie „The Great One“ do tohto rebríčka je podmienené predovšetkým tým, čo všetko dosiahol s hokejkou a na korčuliach. V poradí sme ho však nechali pomerne nízko, pretože trénoval len štyri sezóny. Potom si uvedomil, že síce by ho kvôli menu možno v niektorých tímoch radi privítali, bolo by to už len horšie.