Každoročne v období draftov sa veľa hovorí o vysoko vydraftovaných hráčoch, ktorí upadli, ale aj o nízko vydraftovaných hokejistoch, ktorí sa predviedli vo výbornom svetle. V druhej kategórii je jedným z najlepších príkladov Pavel Dacjuk. Draftom v roku 1998 prešlo 22 ruských hokejistov a center z Jekaterinburgu bol až pätnástnym z nich. Celkovo po ňom siahol Detroit až zo 171. miesta, ale útly jemnotechnik neskôr svoje kvality skutočne dokázal. Hrávať začal až 3 roky po drafte. Red Wings absolútne vyhoreli v play-off 2001 a od nového ročníka začali dávať šancu novým tváram. Dacjuk sa príležitosti chytil na výbornú. V základnej časti nazbieral 35 bodov a v bodovaní za sebou nechal Drapera, Holmströma aj Maltbyho, teda pevné súčasti dovtedajšej zostavy. Stačilo mu na to 70 odohraných zápasov a poistil si miesto v zostave aj na play-off. Červené krídla zvládli na úvod náročnú sériu s Vancouverom, neskôr vyradili aj St. Louis, v konferenčnom finále pokorili Colorado 4-3 na zápasy a vo finále im stačilo päť zápasov s Carilonou. Dacjuk nemlčal strelecky ani počas tejto cesty. Trikrát skóroval a trikrát asistoval. Detroit vyhral svoj jubilejný desiaty Stanley Cup a ruský útočník nastupoval v jeho farbách stále častejšie. Počas podarenej debutovej sezóny v zámorí upútal väčšiu pozornosť aj u ruských reprezentačných trénerov, vďaka čomu si zahral na Olympijských hrách v Salt Lake, kde Rusi získali bronz. V súboji o pohár pre najlepšieho nováčika, Calder Trophy, bol Pavel Dacjuk najstarším kandidátom a prisúdená bola nakoniec o dva roky mladšiemu Danymu Heatleymu. Druhý bol Kovaľčuk, tretí Huselius a nová tvár Detroitu skončila štvrtá. Napriek tomu treba spomenúť, že Stanleyho pohár v nováčikovskej sezóne je dostatočnou náplasťou. Svojmu klubu je verný až do súčasnosti. Medzičasom sa už stal asistentom kapitána a v roku 2008 získal najcennejšiu zámorskú trofej opäť.