Švédsky útočník nepatrí k tým, ktorí sa výkonmi v NHL stali nesmrteľními osobnosťami. Napriek tomu sme sa rozhodli zaradiť ho ako zástupcu staršej generácie, ktorý vo svojej prvej sezóne predviedol zrejme najlepšie výkony. S profesionálnym hokejom začal v mužstve Timrå IK, a v roku 1981 ho vydraftoval Montreal Canadiens, ktorý v tých časoch nemal núdzu o kvalitných strelcov. Popri Guyovi Lafleurovi, Matsovi Näslundovi a Mariovi Tremblayovi sa miesto v útoku hľadalo ťažko. Ako hráč číslo 82 v drafte uprednostnil pred farmou domácu súťaž, čo Švédi robia pomerne často. Za Montreal začal hrávať až v sezóne 1985/86, kedy sa klub snažil zabudnúť na vypadnutie už v druhom kole z minulého ročníka. Švéd predvádzal výborné výkony už vo Färjestade a celkom obstojne na ne dokázal nadviazať aj v zámorí. Priemerne získaval viac ako bod na zápas a v 77 vystúpeniach mal bilanciu 32+39. Medzi svojimi spoluhráčmi bol v tabuľke strelcov druhý. V divízii skončili Canadiens na druhom mieste a podľa vtedajšieho pavúka museli najprv v play-off ovládnuť svoju divíziu. S Bostonom si poradili 3:0 na zápasy, s Hartfordom 4:3. Tým sa dostali medzi štyri najlepšie tímy súťaže. Vyhrali nad New Yorkom Rangers a vo finále zdolali aj Calgary Flames. Finálová séria za rok 1986 mala len päťzápasové trvanie, pričom Calgary, dokonca, viedlo 1-0 na zápasvy. Následne však prehrali štyrikrát v rade a bolo vymaľované. Kjell Dahlin bodoval aj vo vyraďovacej fáze, hoci už nie takým suverénnym spôsobom. S piatimi kanadskými bodmi najvyššie pozície v tabuľke produktivity ohrozovať nemohol. Keď sezóna vrcholí, počíta sa každý bod a keďže Montrealčania získali trofej, nič nemuseli ľutovať. Po fantastickej nováčikovskej sezóne už švédsky hokejista nič podobné predviesť nedokázal. Vo farbách Canadiens odohral už len dve sezóny, po ktorých žiaden ďalší kanadský alebo americký tím záujem neprejavil. Na klziskách sa objavoval aj mladší brat Anders, ktorý krátko hrával v prvej švédskej lige a synovec Tim.