Main Content

10 príbehov krátkodobých hviezd vo svete futbalu

piatok, 22. máj 2015 10:52 | Autor: Richard Weinfortner

Byť označený ako „one hit wonder“ nie je nič príjemné vo svete hudby, filmového priemyslu ani športu. Znamená to síce, že vám jeden zápas, či dokonca súťaž, vyšla nad očakávania, no vysoko postavenú laťku ste už preskočiť nedokázali. Presne tak, ako táto desiatka hráčov.

Oleg Salenko (Rusko)


Na prvom mieste si pripomenieme najlepšieho strelca Majstrovstiev sveta 1994, Olega Salenka. Ten nastrieľal na turnaji skvelých šesť gólov, rovnako ako Bulhar Hristo Stoičkov. Kým druhý spomenutý žiaril najmä vo farbách Barcelony, o ruskom futbalistovi len ťažko niekto počul dovtedy alebo potom. Futbalovú kariéru nakopol v rodnom Petrohrade v tíme Zenitu, s ktorým za dva roky pôsobenia veľké úspechy nedosiahol. Prestúpil do Dynama Kyjev a tu už na prelome 80. a 90. rokoch nebol problém nejakú tú trofej získať. V roku 1990 ovládli sovietsku najvyššiu súťaž pred moskovským CSKA a v tom istom roku triumfovali aj v pohári, keď vo finále zdolali Lokomotiv Moskva. V pohárovom finále nastrieľal Salenko hetrik, no inak možno jeho strelecké výkony považovať za priemerné. Napriek tomu bol nominovaný na Majstrovstvá sveta do Spojených štátov a vzhľadom na dejisko malo Rusko o motiváciu postarané. Na turnaji odohrali len tri zápasy, pretože tretia priečka v základnej skupine na postup ďalej nestačila. Oleg Salenko sa stal napriek tomu hviezdou šampionátu. Vytvoril si nevídaný priemer dvoch gólov na zápas, čo vybudoval najmä proti Kamerunu. V druhom zápase na turnaji korigoval z pokutového kopu prehru so Švédskom 1:3 a o štyri dni neskôr bol v zápase s Afričanmi ústrednou postavou. Nastrieľal päť gólov a vytvoril tým debakel 6:1. Byť najlepším strelcom MS vďaka dvom zápasom, to je obrovskou raritou vo svete futbalu a Salenkovo meno bolo vďaka tomu skloňované ešte veľmi dlho. Už ťažšie sa vysvetľuje, prečo nebýval nominovaný do národného tímu častejšie. Vrátane spomínaných MS odohral za Rusko len 8 zápasov a strelecké konto mu ostalo na šiestich góloch. Po šampionáte sa tomuto útočníkovi otvorili dvere do Európy, ale vo Valencii, Rangers, Ístanbulspore, Cordobe a poľskom Szczecine toho veľa neodohral. V roku 2001 sa rozohodol ukočniť svoju futbalovú kariéru, ktorá s výnimkou šiestich gólov počas štyroch dní veľmi úspešná nebola. V roku 2003 ešte krátkodobo trénoval ukrajinský reprezentačný tím v plážovom futbale a aktuálne pracuje vo zväze u našich východných susedov.