Kanadský hokejový tím nikdy nebol outsiderom olympijského hokejového turnaja. V roku 2002 mal v USA k dispozícii hráčov ako Mario Lemieux, Paul Kariya, Jarome Iginla, Chris Pronger, Steve Yzerman, Joe Sakic a ďalsích. Kanada ale bola pod nepredstaviteľným tlakom. Zlato z olympiády nepriniesla 51 rokov, medailu z MS nezískala už 5 rokov, neuspokojivé štvrté miesto z Nagana 1998 mala stále na očiach, a pritom mala neustále k dispozícii famóznych hráčov. Uvoľneniu napätia a tlaku neprospeli ani výkony v základnej skupine. Hneď na úvod prišla porážka od Švédov 2:5, nasledovalo tesné víťazstvo 3:2 nad Nemeckom a remíza 3:3 s Českom. Postup z 3.miesta znamenal štvrťfinále proti Fínsku. Kanada vyhrala 2:1, prekvapenie turnaja z Bieloruska deklasovala výsledkom 7:1 a postúpila do finále, v ktorom proti nej stáli domáce Spojené štáty americké. Zlato vystrieľali traja hráči. Kariya dal jeden gól, Sakic a Iginla skórovali dvakrát a víťazstvo 5:2 bolo na svete. Kanaďania zvládli náročnú úlohu, s ktorou by sa vyrovnala len máloktorá reprezentácia a po dlhotrvajúcej ostrej kritike zo strany bývalých hráčov, médií i fanúšikov prelomili olympijské prekliate a vyhrali najkvalitnejšie obsadený medzinárodný turnaj.