Na Olympijských hrách 2010 Švajčiari veľa vody nenamútili a po tesnom osemfinálovom víťazstve proti Bielorusku po samostatných nájazdoch skončili vo štvrťfinále na štíte USA. Na Majstrovstvách sveta 2012 aj zásluhou slovenských hokejistov nepostúpili do štvrťfinále a nakoľko v rankingu IIHF začínali klesať, ohrozené boli aj budúce olympijské turnaje. Motivácia na severe Európy tak Švajčiarsku rozhodne nechýbala. Tlak okolností a málo slávnych mien v zostave vzbudzovali dojem, že sa žiadna malá hokejová revolúcia v krajine diať nebude. Prvé tri vystúpenia na turnaji priniesli víťazstvá nad súpermi, ktorí boli považovaní za favoritov celého turnaja – Švédsko, Kanada, Česko. Ďalšie zápasy v skupine S boli dohrané s pokojom a o prvé miesto neprišli. Pred štvrťfinálovým zápasom proti Českej republike boli šance vyrovnané, ale Švajčiarsko tohto súpera porazilo aj druhýkrát na šampionáte. V semifinále si pohodlne poradilo s USA výsledkom 3:0 a zahralo si vo finále. Výkonmi v priebehu celého turnaja si získalo mnohých priaznivcov. Druhý finalista, Švédsko, však bolo v priebehu turnaja posilnené bratským duom Sedinovcov. Formácia Eriksson, D.Sedin, H.Sedin zariadila výhru vo štvrťfinále, v semifinále a aj vo finále. Pred turnajom by si na striebro Švajčiarska nepodal nikto, ale keď sa dnes pozrieme na skúsených hráčov doplnených o mladšiu generáciu na čele s Romanom Josim, Ninom Niederreiterom alebo Retom Surim, v Bielorusku to môže byť pre Švajčiarsko ďalší zaujímavý turnaj.