Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Pred desiatimi rokmi sa zrodilo jedno z najväčších prekvapení v histórii futbalu a spolu s ním nová úspešná futbalová značka. Mnohí považovali grécky triumf na ME 2004 za náhodu, vtedy aj ja, ale s odstupom času treba uznať, že to nebola žiadna náhoda, ale zaslúžené víťazstvo najlepšieho. Nemec Otto Rehhagel vytvoril za tri roky z priemernej reprezentácie majstra Európy. Veď do kvalifikácie na ME 2004 vstupovali Gréci z konca tretieho koša, no už v nej preskočili Španielov, tých dostali za seba aj v skupine priamo v Portugalsku, vyradili aj obhajcov titulu z Francúzska a domácich porazili nielen na úvod, no aj vo finále. Tento turnaj im okrem pohára Henryho Delaunaya priniesol aj závisť ostatných.

Väčšina futbalového sveta nemohla uniesť, že defenzíva zvíťazila. Gréci nezískali väčšie sympatie, čo sa s nimi ťahá až doteraz, no povedať iba to, že mali, či stále majú šťastie, by bolo scestné. Odvtedy totiž prešlo desať rokov, no Gréci sú stále vo futbalovej špičke. Za ten čas chýbali na vrcholnom podujatí iba raz, keď nepostúpili na MS 2006, aj to iba o dva body. No do tejto kvalifikácie boli ťahaní ešte z tretieho koša, mimochodom, iba o jedno miesto pred nami. Odvtedy sú žrebovaní z toho prvého, s výnimkou ME 2012, keď im to najtesnejšie ušlo. Spomenuté úspechy v ostatnej dekáde najlepšie hovoria o konštantnej výkonnosti. Toto sa nedá zvaliť na šťastie, raz možno, ale ak niečo trvá už desať rokov, potom to nemôže byť náhoda.

Gréci síce nie sú úplná špička, pretože výsledky Španielov, či Nemcov nemajú, ale za spomenutú dekádu majú lepšie výsledky ako Anglicko. Preto ak chce niekto Angličanov považovať za top mužstvo, tak môže, ale až po Grékoch. Lenže nie je to len seniorský futbal, ktorým sa môžu chváliť. Mládežnícke výbery Grécka sú pravidelnými účastníkmi záverečných turnajoch, pričom „19“ získala v nedávnom období už dve druhé miesta na ME. Aj u nás sa v poslednom období vychvaľuje výchova mladých hráčov v Belgicku, preto som naschvál porovnal Grékov práve s nimi, nuž a Gréci majú v mládeži lepšie výsledky, čo tiež nebude náhoda. Ak teda niekto chváli Belgičanov, potom ešte viac musí Grékov. A klubový futbal na Peloponéze tiež nezaostáva, veď Olympiakos Pireus má pravidelne dobré výsledky v Lige majstrov. Môžete na Grékov nadávať koľko chcete, no futbal robiť vedia. Preto by sme sa od nich mali skôr niečo naučiť, stálo by to za to.

Aj ich terajšie národné mužstvo patrí medzi najlepšie na svete, hoci nemá takú kvalitu ako to z roku 2004. No s Nikopolidisom, Zagorakisom, Basinasom a Charisteasom by zrejme malo. Gréci idú síce domov, ale so vztýčenými hlavami, na turnaji patrili medzi tých lepších, hoci po prvom zápase by na nich asi nikto nevsadil. Teraz príde aj u nich k určitej generačnej výmene, ale stále majú skadiaľ čerpať, úspešné mládežnícke výbery sa dostávajú do ideálneho veku, preto sa o ich ďalšie úspechy báť nemusíme. A bodaj by sme sa im čo najviac priblížili, na čo budeme mať šancu v kvalifikácii ME 2016. Viete koho Gréci preskočili v kvalifikácii ME 2004, čím začali svoju cestu na futbalový Olymp? Boli to Španieli a Ukrajinci, tak bodaj by sme sa aj my vybrali gréckou cestou.

V diskusii sa vyjadrite, čo hovoríte na úspešnú grécku dekádu?