Osem majstrovských titulov za deväť rokov získal v popredných futbalových ligách len jeden klub, aj to vo veľmi dávnej histórii. Real Madrid od sezóny 1960/61 vyhral španielsku ligu päťkrát po sebe. Kľúčom k prvému majstrovskému zárezu boli strelci ako Ferenc Puskás, Alfredo Di Stefano a Luis Del Sol. Tí strelili 66 z 89 strelených gólov Realu. Atlético Madrid zaostalo o priepastných 12 bodov, pričom za víťazstvo sa pripisovali len dva body. Po takejto sezóne sa dá ťažko predpokladať zvrat. V sezóne 1961/62 nastrieľali výrazne viac gólov strelci druhej Barcelony, no kráľovský klub sa tentokrát oprel o brankára Josého Araquistáina a defenzívu na čele s Vicentem Meirom a Josém Santamaríom. V ročníku 1962/63 už Real Madrid mal na konte majstrovský hetrik, ktorý získal s 12-bodovým náskokom pred Atléticom Madrid. Opäť to bolo o strieľaní gólov. Real ich dal v 30 zápasoch 83, najviac pri domácom víťazstve 6:1 nad Elche. Okrem toho sa strelcom podarilo v šiestich zápasoch nastrieľať po päť gólov. O víťazovi španielskej ligy nebolo pochýb ani v ročníku 1963/64, hoci len so štvorbodovým náskokom pred Barcelonou. Ferenc Puskás pokračoval v zbieraní koruniek za post kráľa strelcov. Real bol šampiónom aj v sezóne 1964/65 a na ceste Pohárom majstrov európskych krajín vyradil aj Duklu Praha po výsledkoch 4:0 v Madride a 2:2 v Prahe. Pre madridský klub to bol už piaty pohár po sebe a v Španielsku bol prakticky neporaziteľný. Zvláštnosťou však je, že nezískal žiaden pohár na európskej scéne. Zmena majstra nastala až v sezóne 1965/66, kedy bol Real konečne zosadený konkurenčným Atléticom. Ostalo to však len krátkodobou záležitosťou. Po roku doviedol tréner Miguel Muñoz svojich zverencov k ďalšiemu zlatému hetriku.