V raných časoch talianskeho futbalu vybojoval FC Turín jeden majstrovský titul. Druhý pridal po pätnásťročnom čakaní v sezóne 1942/43. V závere ročníka natiahol sedemzápasovú víťaznú sériu a nakoniec nechal za sebou Livorno s rozdielom 1 bodu. Aj na ďalší titul si turínsky klub musel počkať, a to napriek faktu, že uspel hneď v nasledujúcej sezóne. Až do roku 1946 sa talianska liga kvôli 2.svetovej vojne nehrala. Najväčší dovtedajší rival z Livorna po vojne už na svoju slávu nenadviazal a v sezóne 1946/47 FC Turín opäť triumfoval. Udržal si pritom pohodlný desaťbodový náskok. V sezóne 1947/48 už turínski „Býci“ nemali konkurenciu. V 40 zápasoch našli premožiteľa len štyrikrát. Najpamätnejšie víťazstvo zaznamenali v zápase Alessandriou, keď zachraňujúceho sa súpera rozdrvili výsledkom 10:0. Turínsky klub v tomto období ťahali predovšetkým legendárni strelci Valentino Mazzola a Guglielmo Gabetto, ktorý neskôr prestúpil do konkurenčného Juventusu. V ročníku 1948/49 začali suverenitu tohto tímu ohrozovať giganti z Milána. Pred Interom si šampión udržal len štvorbodový náskok a na San Sire nevyhral ani s jedným zo súperov. Nič to však nezmenilo na fakte, že oslavoval už piaty taliansky titul v rade. Lenže zdramatizovanie situácie v Serie A nebolo len dielom náhody. V 50.rokoch sa už do popredia dostal iný tím z Turína, Juventus. Okrem neho stále napredovali aj Inter a AC Miláno a FC Turín skončil v sezóne 1949/50 až na šiestom mieste, čo znamenalo po dlhej dobe absenciu v pohárovej Európe. Svoj ďalší, a doteraz posledný, majstrovský titul vybojoval FC Turín v sezóne 1975/76.