Tohtoročná olympiáda v Londýne priniesla okrem úžasných športových výkonov aj ďalší rozmer. Po prvýkrát v histórii sa stalo, že bolo umožnené športovcovi s vážnym telesným postihnutím štartovať medzi zdravými športovcami. Podarilo sa to Juhoafričanovi Oscarovi Pistoriusovi. Bežec na štyristo metrov už dopredu avizoval svoj zámer, no stretal sa s odporom atletických organizácií, ktorí ho odkazovali na paralympijské hry. Nezlomnosť Oscarovho ducha sa však prejavila aj v tomto ohľade a nevzdal sa, kým povolenie nedostal. Necelý mesiac pred samotnou olympiádou vyhlásila juhoafrická atletická federácia SASCOC, že Pistorius bol zahrnutý do olympijského výberu a okrem individuálneho preteku, sa zúčastní aj štafety na štyristo metrov. Pistorius sa nakoniec v individuálnom preteku dostal až do finále, no diskusia okolo jeho osoby neutíchala. Vyvolali ju hlavne dohady, či nie je na mieste v prípade atlétov s amputovanými nohami, ktorí k pohybu využívajú protézy, uvažovať o technologickom dopingu. Protézy sú na rozdiel od ľudskej nohy, nezničiteľné, neopotrebovateľné, nenáchylné k výkyvom výkonov, nepodliehajúce prírodným zákonom ľudského tela. Odporcom spojenia športovcov zdravých s tými hendikepovanými znepokojuje fakt, že okrem pretekania ľudských tiel, môže nastať aj pretekanie technologické vo vývoji čo najlepších protéz. Pistoriusa nakoniec tento príbeh dobehol, keď sa na paralympiáde, ktorá nasledovala po klasickej olympiáde, sťažoval po neúspechu vo finále na 200 metrov na Brazílčana Alana Oliveiru, ktorý mal podľa jeho slov dlhšie protézy, čo mu umožnilo rýchlejší beh. Pistorius tak odštartoval diskusiu, ktorá v športe nemá obdobu a ktorá môže ovplyvniť športovanie aj do budúcnosti.