Keď sa v roku 1992 predstavil na olympiáde v Barcelone basketbalový tím profesionálov z NBA, ujalo sa označenie Dream Teamu, ako tímu s najväčšími hviezdami basketbalovej histórie. Od tej doby Američania s týmto označením šetrili, keďže žiadny z výberov nedosahoval ani lesk ani kvalitu pôvodného Tímu snov. Keď však pred londýnskou olympiádou funkcionári amerického tímu oznámili súpisku, okamžite sa väčšina ľudí rozpamätala na označenie Jordanovho tímu spred dvadsiatich rokov. Ani samotní hráči sa tomuto pomenovaniu nebránili, keď dokonca vyhlasovali, že tento tím je „talentovanejší ako Dream team v roku 1992“. Odvážne tvrdenie, no mená ako James, Durant, Anthony, Bryant, či Paul nútili ľudí spozornieť. Samozrejme, na americký tím bol od začiatku vyvíjaný tlak a neočakávalo sa len zlato, ale očakávala sa totálna dominancia a predstavenia, ktoré by zabavili ľudí. Americkému tímu sa to aj podarilo a to spôsobom, aký vyrážal dych. Po drvivých porážkach silného Francúzska, húževnatého Tuniska, prišla historická výhra, keď v zápase proti Nigérii, za ktorú mimochodom hrali poväčšine americkí rodáci s nigérijskými predkami, sa Američanom podarilo nastrieľať za 40 minút 156 bodov, čím stanovili rekord v rámci olympijských súťaží. Potom prišla síce len tesná výhra so silnou Litvou, no proti bývalému olympijskému medailistovi a semifinalistovi londýnskeho turnaja, Argentíne, opäť dominovali o takmer tridsať bodov. Američania v základnej skupine zaznamenali priemer na zápas 116 bodov, čiže číslo, ktoré sa ťažko dosahuje aj pri americkej hracej dobe, ktorá je o 8 minút dlhšia ako tá medzinárodná. Ani vyraďovacie boje nedokázali rozbehnutý stroj Američanov zastaviť. Výhry o tridsaťtri bodov proti Austrálii, dvadsaťšesť bodov proti Argentíne, znamenali, že sa v očakávanom finále streli dva najsilnejšie basketbalové celky sveta, USA-Španielsko. Ani v tomto zápase nepripustili Američania prekvapenie, porazili Španielov 107-100 a získali očakávané zlato.

Nedá sa porovnávať kvalita jednotlivých Dream Teamov, jedno je ale isté, v Londýne sme sledovali jedno z dvoch najkvalitnejších predstavení mužského basketbalu v histórií medzinárodných súťaží.